Tunisko možno je najmenšou krajinou severnej Afriky, ale jeho strategická poloha mu zaistila históriu plnú mnohých udalostí. Feničania, Rimania, Vandali, Byzanťania, Arabi, Otománi a Francúzi, tí všetci sa tadiaľto kedysi prehnali. Prví ľudia, ktorí sem vkročili, bola pravdepodobne skupina ľudí Homo erectus, ktorí na toto miesto náhodou narazili pred niekoľko 100 000 rokmi keď išli severozápadne Saharou z východnej Afriky. Tvrdí sa, že to, čo je teraz vyschnutou púšťou, bolo kedysi územie pokryté lesom, kríkmi a trávou, tak ako sú dnes roviny v Keni a Tanzánii. Prvý dôkaz ľudského osídlenia bol odkrytý neďaleko južného oázového mesta Kebili a pochádza spred 200 000 rokov.
Feničania postavili prvý obchod v Tunisku v roku 1100 pnl. V Utilca a používali ho ako pravidelnú zástavku na ceste vedúcej z ich domáceho prístavu Tyre (v dnešnom Libanone) do Španielska. Pokračovali v budovaní siete prístavov pozdĺž pobrežia severnej Afriky, z ktorých najvýznamnejšie boli Hadrumétum (Sousse) a Hippo Diarrhytus (Bizerte). Ale prístavom, ktorý sa najčastejšie objavuje v knihách dejepisu je Kartágo, hlavný nepriateľ Ríma. V 7. storočí sa stalo vodcom západných Feničanov a začiatkom 5. storočia najsilnejšou mocnosťou západného Stredmoria. Táto regionálna dominancia Kartága trvala až do Púnskych vojen medzi Rímom a Kartágom, ktoré začali v roku 263 pnl. a skončili 146 nl. kedy bolo Kartágo úplne zničené a jeho obyvatelia predaní do otroctva.
Územie Tuniska sa stalo po vojne vlastníctvom Ríma. Cisár Augustus v roku 44 pnl. znova založil Kartágo ako rímske mesto a menoval ho hlavným mestom Africa-y Peninsularis, rímskych dŕžav v Afrike. Významným sa stalo poľnohospodárstvo a do 1. storočia nl. Pokrývala tuniská pšenica viac než 60% potrieb ríše . Rimania pokračovali v zakladaní miest a kolónií na tuniských rovinách a na pobreží, ktoré sú dnes hlavnými turistickými atrakciami Tuniska.
Na začiatku 5. storočia, kedy moc Rimanov definitívne upadala, sa Vandali rozhodli, že územie sa výborne hodí na prepadnutie. Počas ďalších 10 rokov zabrali Kartágo, ustanovili ho za svoje hlavné mesto a začali rabovať. Ich výskumná taktika ich vzdialila od pôvodného berberského obyvateľstva, ktoré na oplátku utvorilo malé kráľovstvá a začalo plieniť osady Vandalov. Byzantínci z Konštantínopolu, ktorí v roku 533 prebrali vandalské teritórium a vládli v ňom počas ďalších 150 rokov, nedopadli lepšie.
Islam vstúpil na scénu v 7. storočí, kedy sa arabské vojská rozpŕchli z Arábie a rýchlo dobili Egypt. Do začiatku 8. storočia zabrali Arabi celú severnú Afriku a tento región, s hlavným mestom Kairouan, sa stal provinciou rýchlo rastúcej Islamskej ríše, ktorú spravovali kalifovia z Damašku.
Berberi celkom ochotne prijali učenie islamského náboženstva, ale začali sa nepokoje pod krutou nadvládou Arabov. Ich povstania pokračovali do roku 909, kedy skupina berberských šiítov - Fatimidčania - spojila nespokojné berberské kmene a vybojovala si späť severnú Afriku od Arabov. Hlavné mesto si postavili na pobreží v Mahdia, ale táto jednota nemala dlhú životnosť. Keď sa niektoré z kmeňov vrátili späť k hlavnému kmeňu Sunni, začali kmene medzi sebou boje a zo severnej Afriky sa stali ruiny.
Spory sa začali znova, keď sa v 16. storočí zaplietla severná Afrika do rivality medzi Španielskom a Otomanskou ríšou.. Počas asi 50 rokov išlo Tunisko z ruky do ruky asi 6 krát, až kým sa nedostalo pod nadvládu Turkov v roku 1574, a stalo sa tak Otomanským územím. Otomanská nadvláda trvala celé 19. storočie, kedy sa Francúzsko stalo novou mocnosťou západného Stredomoria a Tunisko sa muselo prispôsobilo ich európskym cestám.
V roku 1956 dostala krajina od Francúzska nezávislosť a Hebib Bourguiba, ktorý viedol Hnutie za nezávislosť, sa stal prvým tuniským prezidentom. Moc mal do roku 1997, kedy došlo k prevratu Zine el-Abadine ben Ali-ho.
Dnes majú hlavné opozičné strany obmedzenú moc a cenzúra v médiách je bežná. Vo voľbách v októbri 1999 vyhral Ben Ali udivujúcimi 99,44%, čo je podľa mnohých umelo vytvorené číslo. Smrť Bourguiba v apríli 2000 vyvolala široký a otvorený nesúhlas s režimom Ben Ali-ho, no zdá sa, že vláda má absolútnu moc.
