Tvarom krajina pripomína dobre zaseknutý klin medzi Alžírskom a Líbiou. Tunisko prevyšujú jeho africký susedia, hoci nie je oveľa menšie ako väčšina stredomorských krajín. Stredozemné more omýva asi 40% hranice krajiny, priamo severne ležia Sardínia a Korzika, ďalej severovýchodne je to Malta a Sicília.
Severné Tunisko má typické stredomorské podnebie s horúcimi a suchými letami (jún - august) a miernymi vlhkými zimami (december - február). Najvyššie teploty tu dosahujú okolo 32°C (90°F) a neklesajú pod 6°C (40°F). V horách na severozápade príležitostne nasneží, a čím južnejšie idete, tým je tu teplejšie a suchšie. Ročné zrážky hraničia od 1000 mm (40 palcov) na severe až po 150 mm (6 palcov) na juhu, hoci niektoré časti Sahary už roky nezažili dážď. Najnižším bodom je Chott el-Gharsa - 17 m (56 stôp) pod úrovňou mora, a najvyšším je Jebel Chambi - 1544 m (1785 stôp).
Dážď určuje, čo sa v Tunisku pestuje. Hory Kroumirie na severozápade dostávajú obrovskú porciu vlhkosti a sú husto zalesnené vždy zelenými dubmi a korkovými dubmi. Bežne sa tu dá vidieť planika, pomenovaná podľa svojho divoko červeného ovocia. Stromy sú v jeseni pokryté hustými voňavými bielymi kvetmi. V drobných nížinách v Tell je zopár borovíc Aleppo, zatiaľ čo posledné pozostatky pred-Saharskej savany sa nachádzajú v akáciovom lese v Národnom parku Bou Hedma. Južné roviny bez stromov sú pokryté trávou alfa, a ešte južnejšia vegetácia ustupuje púšti a príležitostným oázam.
Tuniská fauna to mala stáročia ťažké. Vojnové slony, ktoré využíval Hannibal a rímske levy, obidva druhy sú už vyhynuté, boli dva prvé zásahy zo zahraničia. Francúzski lovci vďaka poľovačkám na trofeje priviedli mnoho živočíšnych druhov na pokraj vyhynutia, vrátane barbarského jeleňa a niekoľko druhov gaziel, hoci sa tieto teraz zotavujú pod ochranou vlády. Dva druhy antilop - addax a oryx sa preniesli do Národného parku Bou Hedma, spolu s pštrosmi a muflónmi (divá ovca). V severných lesoch môžete nájsť samotárske divé medvede, mangustu indickú, dikobrazy a ženetku (ojedinelá mačke podobná šelma žijúca na stromoch). K južným cicavcom patríia líšky, zajace a syseľ podobný veverici. Nočný fenek berberský s radarovými ušami, kedysi bežný na púšti, je teraz v divočine skôr zriedkavosťou. Príbuzný austrálskej goanny a indonézskeho varana komodského, púštny varan je tu relatívne bežný, tak ako aj ružová zmija a škorpión.
Tuniskí operenci sú úžasní, je tu rekordných viac než 200 druhov. Pozorovať sa dajú sťahovavé bociany, na jar a jeseň jastraby a orly, farebné včelojedy, mandelík hájny, hordy brodivých a vodných vtákov. Nie sú tu žiadne endemity, ktoré by pritiahli zarytého vtáčkara, v Tunisku si skôr môžete vychutnať rôznorodosť vtákov mierneho podnebia v pohodlnej vzdialenosti od miest. Národný park jazera Ichkeul, kam sa dá z Tuniska a severných rezortov ľahko dostať, je útočiskom vodných vtákov všetkých druhov.
