Zoznam turistických atrakcií Tuniska by kľudne vystačil pre dvakrát tak veľkú krajinu. Od horúcich prameňov v Hamman Mellegue ešte z čias Rimanov, po vesmírne kulisy Hviezdnych vojen (ich časti sa natáčali v Matmata), jeho bohatá mesačná krajina zažila viac dobrodružstva než krajiny Nového Sveta dohromady.
Strávte tu zopár dní a budete súhlasiť: snívanie pri známych rímskych ruinách Kartága a El-Jem je takmer tak skvelé ako vstup do Vergíliovej Aeneid-y. A keď si budete celé dni hovieť na plážach severného pobrežia, budete krútiť hlavou nad tým, prečo Hannibal odišiel.
Na väčšine územia má turizmus ešte stále nízku úroveň , hoci tu takisto môžete nájsť miesta kam, sa budete neustále vracať. To, čo v Tunisku objavíte, vás očarí – či už je to zmes francúzsko-arabskej kultúry alebo neodmysliteľná rozľahlá Sahara. Veď mali predsa 3000 rokov na to, aby sa pripravili na vašu návštevu.
| Oficiálny názov: | Tuniská republika (الجمهورية التونسية al-Jumhūriyya at-Tūnisiyya) |
| Štátne zriadenie: | republika |
| Administratívne členenie: | 24 gubernií (Ariana, Béja, Ben Arous, Bizerte, Gabès, Gafsa, Jendouba, Kairouan, Kasserine, Kebili, Kef, Mahdia, Manouba, Medenine, Monastir, Nabeul, Sfax, Sidi Boud Zid, Siliana, Sousse, Tataouine, Tozeur, Tunis, Zaghouan), tie sa delia na 264 krajov a ďalej na samosprávy a sektory. |
| Rozloha: | 163 610 km2 |
| Počet obyvateľov: | 10 383 577 |
| Hlavné mesto: | Tunis |
| Časové pásmo: | GMT + 1 h (rovnaký čas, ako u nás, zavedená je aj zmena letného času) |
| Úradný jazyk: | arabčina |
| Mena: | tuniský dinár (TND) |
| Nezávislosť: | 20.3. 1956 |
| Rasové a národnostné zloženie: | Arabi (98%), Európania (1%), Židia a ostatní (1%) |
| Náboženstvo: | moslimské (98%), kresťanské (1%), židovské a iné (1%) |
| Hlava štátu: | prezident Zine el Abidine Ben ali |
| Predseda vlády: | Mohamed Ghannouchi |
| Smerové telefónne číslo: | 216 |
| HDP: | 67 miliárd USD |
| HDP na osobu: | 6,800 USD |
| Ročný rast: | 5% |
| Inflácia: | 2,5% |
| Najdôležitejší priemysel: | ropa, baníctvo, turizmus, textil, obuv, jedlo, nápoje |
| Hlavní obchodní partneri: | EÚ, krajiny Severnej Afriky, Ázia, USA |
| Víza: | Väčšina návštevníkov do 3-4 mesiacov nepotrebuje víza. Izraelcom nie je vstup do krajiny povolený. Austrálčania a občania Juhoafrickej Republiky si môžu kúpiť víza na 3 mesiace na letisku. |
| Zdravotné riziká: | záškrt, týfus, žltačka |
| Elektrina: | 230V, 50Hz |
| Miery a váhy: | metrický systém |
Tunisko, oficiálne Tuniská Republika je štát nachádzajúci sa v Severnej Afrike. Susedí s Alžírskom na západe a Líbyou na juhovýchode, na severe je obmývané Stredozemným morom. Tunisko je najsevernejšou krajinou na africkom kontinente a zároveň je najmenším z národov tiahnúcich sa pozdĺž horského pásma Atlas.
Skoro polovicu krajiny (cca 40%) tvorí Saharská púšť, zbytok tvorí úrodná pôda a 1300 kilometrov pobrežia. Táto úrodná zem bola a stále je predurčená na stret rôznych kultúr. Sicília je napríklad vzdialená len 124 km.
V prvých záznamoch histórie, bolo Tunisko obývané Berberskými kmeňmi. Začiatkom 10. storočia p.n.l. bolo pobrežie osídlené Féničanmi, hovorilo sa im aj Púnovia. V oblasti Tuniska založli svoje najdôležitejšie kolónie a mesto Kartágo vzniklo v 9. storočí p.n.l.
Feničania používali fenickú abecedu, z nej vyšli všetky európske abecedy. Púnovia – Feničania boli výborní moreplavci a oblasť okolo Kartága bola pre nich výhodnou polohou uprostred Stredozemného mora.
Kartágo prosperovalo vďaka úrodným nížinám, námornému obchodu a tiež kolonizačným aktivitám, založili mnoho španielskych a severoafrických prístavov. Púnske Kartágo kontrolovalo sicílske úžiny a dôsledom boli vojny o vládu nad Stredomorím. S Rimanmi viedli Púnske vojny, v ktorých však prehrali a Kartágo bolo zrovnané so zemou. Počas vlády Caesara bolo však opať Kartágo obnovené, išlo o strategické miesto s dobrým prístavom, vzniká ale Kartágo s rímskou kultúrou a plnou závislosťou na Ríme. Z rímskeho obdobia sa zachovalo množstvo pamiatok, išlo o veľmi stabilné obdobie.
Neskôr, na krátke obdobie (4.-5. storočie n.l.), bola oblasť Tunisu obsadzovaná germánskymi kmeňmi – Vandalmi, potom aj vojskami byzantského cisára Justiniána. Bolo dokonca aj súčasťou Byzantskej ríše až do dobytia Arabmi v 7. storočí n.l., ktorým vládli rôzne arabské dynastie. Arabov však vystriedali Turci v 16. storočí a spravili krajinu súčasťou Osmanskej ríše až do 19. storočia. Od roku 1881 okupovalo krajinu Francúzsko, vojensky ju obsadili a vyhlásili tu protektorát. Postupne vznikal politický boj proti kolonizátorom a drobné boje viedli k tomu, ze Francúzsko uznalo nezávislosť Tuniska. Nastalo to v roku 1956 a Tunisko je tak formálne nezávislé.
Ben Ali, ktorý je tuniským prezidentom od roku 1987, sa vlády zmocnil po prevrate 7. novembra, a vytlačil tým vrtošivého starého Bourguib-u. Ben Ali bol vtedy ministerským predsedom a mal silné konexie v armáde, ktorá prevrat podporila. Doteraz sa s istotou nevie, čo sa vlastne v tých dňoch dialo. Ale pravdou je, že politická situácia Tuniska bola veľmi neistá a Bourguiba strácal kontrolu. Ihneď po prevrate sa situácia podstatne ustálila. Počas svojho prezidentovania prešiel Ben Ali troma obdobiami. Prvé, od 1987 – 1990, bolo charakterizované ochotou uzatvárať kompromisy. Absolvoval viacero debát s Islamistami a vrátil Islam do centra tuniskej spoločnosti. Obdobie od 1990 – 1992 sa vyznačovalo jednými z najefektívnejších policajných zásahov v modernej arabskej histórii. Islamisti an-Nahda boli zničení a ich vodcovia utiekli. Obdobie od 1992 dodnes je charakterizované aktívnou politikou Ben Ali-ho, kedy on ako vodca malej a stabilnej krajiny môže vyjednávať medzi tak nepriateľskými a dôležitými mocnosťami, ktoré sa skutočne nezaujímajú o tak malú krajinu ako je Tunisko, a preto jej dovolia byť sprostredkovateľom. Ben Ali má úspech a dnes stojí na čele Organizácie Africkej Jednoty. Čo sa týka jeho medzinárodnej politiky, dominuje u neho pragmatický postoj, a nie cit alebo náboženstvo, a je uznávaný ako jeden z najzodpovednejších vodcov tretieho sveta. Ekonomika za vlády Ben Ali-ho je ako tobogán. Niekoľko rokov je rast doslova gigantický, aby ho hneď nasledujúci rok nasledovala stagnácia. Jeho hospodárska politika je druhom sociálnej demokracie, kde sa vláda snaží kontrolovať aktivity investorov a súkromných firiem – čo niekedy zabíja ich aktivitu. Problémom jeho vlády je stále korupcia, hoci sa už proti nej podniklo zopár krokov. Zdá sa, že tuniské hospodárstvo je závislé na schopnosti vlády nenásilne kontrolovať a nižšieho nepotizmu (podpisovanie zmlúv iba s rodinnými príslušníkmi alebo priateľmi). Ben Ali-ho politika sa počas nasledujúcich rokov pravdepodobne veľmi nezmení, pretože on má plnú moc a Tunisania sú spokojní. Stále nevyriešené sú sľuby zaviesť demokraciu, čo Ben Ali vysvetľuje tým, že ani ekonomika, ani ľudia nie sú pripravení, a zdôrazňuje, že Islamizmus by bol vo voľbách hlavnou silou. V tomto jednoducho nemá pravdu.
